Doma
Domov by mal byť miestom najväčšieho bezpečia, kľudu a pohody. Chodíme si tam oddýchnuť, je to miesto, kde nájdeme útočisko pred svetom. Máme tam svoju minulosť, spomienky, blízkych.
Nie každý však vníma domov podobne.
Sú deti, ktoré sa domov ísť boja. A nielen po nevydarenej písomke.
Je veľa takých rodín, kde je deťom v Tvojom veku ubližované fyzicky (bitka, fackovanie a podobne) ale aj psychicky (nadávanie, ponižovanie, nezmyselné príkazy...). Takéto správanie sa voči deťom nie je v poriadku a nikto naň nemá právo.
Ako sa však brániť?
Odpoveď veru nie je jednoduchá. Najmä ak ten, kto Ti ubližuje, je rodič, ujo, prípadne niekto iný z Tvojej rodiny. V takýchto zložitých a smutných situáciách nám na začiatku zrejme najviac pomôže niekto, komu dôverujeme, niekto, komu veríme, že s tým dokáže niečo spraviť. Tým človekom môže byť druhý rodič, babka, teta, alebo niekto iný blízky. Ak je situácia, v ktorej si sa ocitol tak zložitá, že si myslíš, že Ti z rodiny nikto nepomôže, môžeš vyhľadať pomoc u niekoho z Tvojho širšieho okolia (napríklad pani učiteľka, suseda, rodičia Tvojho kamaráta a podobne). Existujú aj bezplatné a anonymné detské linky dôvery, kam zavoláš a poradíš sa, ako ďalej. Ich zoznam je na konci tejto brožúrky. Ak máš tú možnosť, môžeš sa porozprávať aj so školským psychológom.
Tvoja bezpečnosť môže byť ohrozená aj z iného dôvodu. Si doma, je osem večer a rodičia sa vrátia z divadla až o desiatej. Niekto zazvoní pri dverách... Čo spravíš?
Mnoho detí otvorí bez toho, aby sa presvedčili komu. Je nebezpečné spoliehať sa na to, že ak tam zbadáš cudziu tvár, dvere zase stihneš zavrieť. Človek za dverami môže byť oveľa silnejší ako Ty.
Čo všetko Ti môže povedať neznámy, aby sa dostal do bytu:
- poslala ho mama, lebo si zabudla doma kľúče. (Vždy maj s rodičmi dohodnuté tajné heslo, ktoré Ti musí neznámy povedať a podľa neho budeš vedieť, že ho naozaj poslala mama alebo otec. Tajné heslo je napr. „Pozdravuje Ťa teta Amália“, „Zajtra pôjdem do Popradu“ atď),
- je to otcov kolega z roboty, majú sa stretnúť a on ho má počkať u Vás doma,
- je mu zle a potrebuje pohár vody. Ak váhaš, či poskytnúť prvú pomoc, účinnejšie bude zavolať záchranku. Málokto z nás má kurz prvej pomoci...
- potrebuje rozmeniť peniaze do automatu, na taxi a pod.
- vyhrali ste 3000 korún, chce Ti odovzdať výhru, ale má len 5000-korunáčku. Je to absolútny nezmysel, ale pri predstave výhry mnohí prestanú myslieť...
- priniesol Vám preplatok za plyn, elektrinu, nájomné. Takéto platby sa uskutočňujú prevodmi z účtu na účet alebo poštovou poukážkou, ktorú si treba vyzdvihnúť na pošte.
Ako reagovať?
Hlavnou zásadou je nikdy neotvárať dvere, ak nemáš úplnú istotu, kto je za nimi. Rovnako si dávaj pozor, aby nebolo vidieť, že si doma sám. Ak sa bude cudzí človek chcieť rozprávať s niektorým rodičom, a ty budeš sám, odpovedz, že otec alebo mama sa sprchujú alebo len odbehli do blízkeho obchodu alebo otec spí po nočnej.
Ak sa bude do bytu dobíjať silou, nehanbi sa kričať o pomoc z okna alebo balkóna a okamžite volaj políciu. Ak by sa páchateľ aj tak dostal do bytu, neodporuj mu, nesnaž sa ho napadnúť alebo inak sa fyzicky brániť, nadávať mu, vyhrážať sa mu, len ticho splň všetko, čo Ti prikáže. Páchateľ sa môže rozzúriť a môže Ti veľmi bolestivo ublížiť. V prvom rade chráň svoje zdravie a život. Rodičia Ťa určite pochvália, pretože Tvoj život je cennejší, ako všetky vaše veci doma.
Súčasť projektu Ako si nenechať ublížiť.
10.09.2007
Dobrý deň. Mám 16 rokov za 3 mesiace budem mať 17. Chcela by som sa opýtať či mi môžu rodičia zakazovať priateľov ? Nikdy som nemala problémy s alkoholom , drogamy a pod. .... Zakázali mi stretávať sa s mojim priateľom , sme spolu rok aj pol a mojim rodičom niekto povedal , že môj priateľ predáva drogy. Nie je to pravda , neužíva drogy a ani ich nepredáva. Od začiatku našho vzťahu sa môj priateľ rodičom nepáčil , kvôli jeho výzoru , ale je to predsa môj priateľ , nie ich .... Rodičia ma prihlásili ku školskej psychologičke , ktorá si myslí , že je dôležité pomôcť mojim rodičom , pretože trpia , lebo sa o mňa boja. Nikoho nezaujíma , že ja trpím keď sa s ním nemôžem stretávať. To je každemu jedno , hlavne , že bude po ich. Už neviem čo mám robiť , ľúbim svojho priateľa tak prečo by som sa s ním mala rozísť iba preto , že sa nepáči mojim rodičom ? Veď je to môj život , nie ich. Ďakujem za radu.
TO: klara. Skutočnosti uvedené v tvojom príspevku sú vážne natoľko, že by stálo za to pouvažovať nad ich riešením s nejakým odborníkom. Dôležité je však to, aby si ho vyhľadala so zákonným zástupcom (mamou), preto odporúčame vymyslieť nejakú stratégiu s ňou. Veríme, že sa tvoj život čoskoro zmení k lepšiemu a držíme palce.
teraz mam 13 rokov. cela moja rodina okrem mamy a jej otca je strasna vlastne aj cely moj zivot je nepekny. videla som ako starka skrtila moju mamu a vyhrazala sa jej nech zaplati peniaze za jej byt. ked sme s maminou chodili plavat mala same modriny. nastastie sme sa tajne odstahovali ked bola na sluzobnej ceste. potom nas nasla tak sme sa museli znova odstahovat. teraz ked niekto zazvoni pri dverach tak vypnem televizor a uplne stichnem aby to vyzeralo ,ze nikto nie je doma(iba vtedy ked som doma sama). velmi sa bojim. moj zivot je velmi komplikovany a to nehovorim o ojom otcovi, babke....
Tento článok je súčasťou projektu Ako si nenechať ublížiť, ktorý naša poradňa realizuje na základných školách okresu Nitra (prvý projekt rovnakého mena a obsahu bol realizovaný na základných školách mesta Nitra v roku 2005-6).
V projekte navštevujú pracovníci poradne školy, kde každé dieťa dostane do rúk brožúrku, ktorá obsahuje všetkých 7 kapitol projektu (tak ako tu, na stránke) plus iné potrebné informácie, ako telefónne čísla a podobne.
Teší nás Váš záujem a ďakujeme za reakciu.
Je to pekné, že ste mysleli na deti a ich bezpečnosť, ale neviem či si dieťa dokáže nájsť na internete takúto stránku. Ja som dospelá a mala som s tým problém. Myslím si že účinnejšie by bolo to dať deťom na nástenku v škole napríklad, alebo do detského časopisu. Ale inak, velmi sa mi páči že takáto stránka existuje, som síce rodič, ale nájdem tu vela dôležitých informácií. A určite budem o tom informovať aj svoje deti. Ďakujem za snahu o pomoc deťom. Jana
Pridať komentár
Takto označené polia je potrebné vyplniť
Aktuality
16.07.2007
Realizovaná internetová stránka.
______________
13.03.2012
Zmenený dokument ku kompetenciám školských psychológov na základe znenia legislatívy platnej v r. 2012.
______________
22.02.2012
Do sekcie Učitelia sme pridali nové metodické materiály, rovnako v sekcii Deti a rodičia pribudli nové materiály a staré boli aktualizované.
______________
Kolektívna zmluva k 23.12.2011
______________15.12.2011 - Usmernenie k tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích programov pre individuálne začlenených žiakov.
______________
15.12.2011 - Správa o činnosti CPPPaP NR.
______________
14.11.2011 - aktualizácia metodických pokynov, zákonov, vyhlášok a zmlúv.
______________
Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2011/2012
______________
V zmysle zákona NR SR č. 211/2000 Z.z O slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov CPPPaP zverejňuje objednávky, faktúry a zmluvy.
______________
Ako ste si pri skúmaní našej stránky isto všimli, jednotlivé články je možné komentovať. Komentáre však musia byť schválené administrátorom stránky, preto Vás prosíme o strpenie pri vybavovaní takýchto požiadaviek.
______________
:ADMIN: :: 24.01.2012
TO: Nicole
Ako prve musime povedat, ze je tazke davat "rady" tymto sposobom, osobny kontakt je dolezita sucast poradenskeho procesu, my poradenstvo tymto sposobom zatial nerobime (teda toto nie je poradna, skor miesto na Vase nazory).
Aby sme ale neignorovali dolezite veci, skusime aspon nieco: nikto ti nemoze nic zakazat/povolit. Je ale dolezite pochopit preco ti rodicia nieco zakazuju a v ramci zakona (a svedomia) sa mozu, mozno aj musia, vyjadrovat k tomu, co robis a ako na to ides. Aj ked sa ti to mozno nepaci - robia to preto, ze im na tebe zalezi, nie preto, ze ti chcu ublizit. Pokial nemaju dobry vztah s tvojim priatelom mozes sa pokusit ich presvedcit o tom, aky je a ako velmi je pre teba dolezity - napriklad travit cas s nim u Vas doma, nechat rodicov hovorit s nim a podobne. Samozrejme to nie je vseliek a mozno to nebude dobre riesenie, ale ako priklad to hadam staci. Vzdy je zle bojovat s ludmi a vzdy sa oplaca skusit hladat spolocnu rec. Drzime Ti palce a dufame, ze sa veci vyriesia v Tvoj prospech.